V apríli tohto roku vyšiel už siedmy dlhohrajúci album od roku 1996 existujúcich popredných predstaviteľov nemeckého a európskeho metalcoru.

No, metalcoru, v čase, keď som HEAVEN SHALL BURN počul prvýkrát, za metalcore sa považovali hlavne belgické nárezy typu CONGRESS, LIAR a podobne, kde išlo o slayerovsko/kreatorovský thrash reznutý HC a občas aj trochou death metalu. Na HSB mali známi, počúvajúci hard core, nálepku „HC black metal“ a tam patrili všetky bandy hrajúce zbesilosti na pomedzí black a death metalu, ale s HC filozofiou. Titul debutového EP spolu s názvom kapely dosť jasne naznačili, odkiaľ prichádza hudobná inšpirácia, však to miestami rezalo fakt ako MARDUK.

HEAVEN SHALL BURN som naposledy vážnejšie počul na albume „Whatever It May Take“, to je rok 2002, možno ešte niečo z nasledujúceho „Antigone“ a potom sa z metalcoru stal trend, kde všetky nové kapely kopírovali o dva roky staršie „hviezdy žánru“, u ktorých to s pôvodnosťou tiež nebola žiadna veľká sláva a hlavne to myšlienkovo často okolo hard coru ani nešlo, proste tvrdý metalový popík pre frikulínov. Táto situácia mimo môj záujem zmietla aj HSB, myslím že neprávom, pretože „Veto“ je veľmi dobrý album.

Skoro 50 minút, jedenásť skladieb, mocná, profesionálna produkcia, výrazné mohutné znenie, a hudba, ktorá chytí za srdce atmosférou i nasadením. Textovo sú HSB stále sami sebou a prinášajú svoje videnie sveta, jeho chýb, nespravodlivostí, bezcitnosti a túžbu bojovať s tým všetkým a aspoň niečo zlepšiť, ak nie inde, tak v sebe samom. Pokiaľ ide o hudbu, tak vykašlite sa na často odrádzajúcu škatuľku metalcore, pravda je totiž taká, že títo Nemci hrajú kvalitný, moderne znejúci melodický death metal. A ak vravím o melódiách a náladách, veľa z nich je skutočne strhujúcich. Pri tom všetkom HSB kopú do vrtule čo to dá a hlavne tu nikto nevopruzuje s melodickým vokálom, Bischoff reve občas až na hranici „lindbergovskej“ nepríčetnosti.

Agresivita, tvrdosť, naliehavosť, na druhej strane emócie a náladovosť, toto všetko na „Veto“ je, zabalené do hudby, ktorá pokračuje na základoch postavených v 90. rokoch švédskymi bandami ako IN FLAMES (tu hlavne po vokálnej stránke), CEREMONIAL OATH, DARK TRANQUILLITY a AT THE GATES. Bonusom je vydarená coververzia skladby „Valhalla“ od Pánov speedmetalovej melodiky BLIND GUARDIAN s hosťujúcim Hansim Kürschom a pôvabne romantický obal, ktorý si HSB požičali od anglického maliara z 19. storočia Johna Colliera.